ROBERT

SPIELMANN

Robert Spielmann položil základy svojmu fotografickému snaženiu (začal fotografovať od roku 1928) na prelome dvadsiatych – tridsiatych rokov ešte ako študent vyššej priemyselnej školy stavebnej v Brne. Jeho prvým aparátom bol doskový prístroj na formát 4.5 x 6 cm. Neskôr si zadovážil Leicu, vtedy ešte nový a nie veľmi požívaný prístroj. Na malých plochách ich negatívu vytváral nielen dynamicky videné a zachytené detaily z ulíc a z automobilových pretekov (1929-1932), ale aj panoramatické mestské veduty.

Po skončení štúdia našiel trvalé pracovisko na Východnom Slovensku. Od roku 1938 pôsobil v stavebníctve v Humennom a v Prešove. Ani v novej životnej situácii sa nevzdal fotografie. Keď sa v roku 1950 konštituovala nová organizácia amatérskej fotografie v rámci vtedajšieho ROH (Revolučného odborového hnutia), na prípravnom stretnutí v Slovenskej odborovej rade v Bratislave, v júli 1950 ho poverili predsedníctvom poradného zboru pre kraj Prešov. Na túto funkciu ho rok predtým pripravovali na celoštátnom kurze pre vedúcich krajských inštruktorských zborov v Zleniciach pri Sázave. Ďalšie odborné školenie absolvoval v roku 1964 v Prešove.

V Humennom sa usadil v roku 1947. V tom čase sa v Humennom neobyčajne rozvinul amatérsky fotografický život. V roku 1942 sa do Humenného prisťahoval bankový úradník Ladislav Galoch, ktorý sa s veľkou zanietenosťou venoval amatérskej fotografii, jej tvorivým otázkam ale aj organizačným formám a potrebám. Už na Vianoce tohto roku založil v meste fotoskupinu Klubu slovenských turistov a lyžiarov, kam amatérska fotografia vtedy organizačne patrila. O rok neskoršie s 15-timi členmi fotoskupiny pripravil výstavu a to hneď celoslovenskú. V rokoch 1946, 1947 a 1952 Humenčania pripravili ďalšie celoslovenské výstavy, ktoré mali neobyčajný úspech. V roku 1947 bolo vystavených až 227 snímok z celého Slovenska.

Robert Spielmann sa v Humennom venoval fotografii spočiatku iba súkromne a pre potreby svojho stavebného odboru. Neskôr založil a viedol fotografické krúžky mládeže. Na celospoločenských akciách fotografie sa začal zúčastňovať od roku 1948, keď prvý raz poslal svoje snímky na výstavu (1.celoslovenská výstava amatérskej fotografie KSTL vo Svite a Piešťanoch). Aj keď po odchode Ladislava Galocha z Humenného (v roku 1958), fotoamatérsky život postupne utíchol, Spielmann fotografuje a obosiela výstavy ďalej. V roku 1975 začala nová etapa fotoamatérskej činnosti v meste i regióne (školenia, kurzy, súťaže, individuálne i kolektívne výstavy, neskôr aj podujatia krajského, celoslovenského i medzinárodného charakteru, výmenné aktivity), na ktorých aktívne až do sklonku svojho života participoval.

Fotografický tvorivý vývin mal u Spielmanna niekoľko podôb. Na začiatku prijíma a s úspechom realizuje estetiku novej vecnosti s jej obľubou detailu, šikmej kompozície, podhľadu i nadhľadu (V zákrute 1932, Akrobati 1933, Pohľad zhora 1933). Mnohé z týchto prvých fotografií sa počas vojny stratili. Zrejme sa v tomto období zaujímal aj o možnosti výtvarnej štylizácie snímok špeciálnymi technikami (izohélia) – napr. Turcovce, 1043. Neskôr a určite aj pod vplyvom školení, prijal dobový menej tvorivý názor, i keď sa mu snažil vyhýbať. Napr. ateliérový manierizmus portrétov potláčal živosťou v úklone hlavy či v mimike tváre (Martina 1-4, 1957). V snímkach architektúry sa popri funkčne dokumentujúcej polohe prepracoval k štylizácii svetlom a svetelnými hodnotami. Dialógom svetlých a tmavých prvkov, motívov a plôch dospel k presvedčivému, svojsky originálnemu obrazovému i emotívnemu výsledku (séria snímok vŕb z rokov 1978 – 1981, Lúčka, 1983, Čaro zimy 1-2, 1984). Nikdy neopustil ani priestor výtvarnej fotografie, ktorej účinok často vystaval na montáži dvoch negatívov, uhlopriečkovej kompozícii, negatívnej tlači a tvrdej gradácii. Využil to hlavne na stvárnenie motívov architektúry, technických diel (Symbol priemyslu 1980, Mrakodrap 1981, Budovanie priemyslu 1982) ale aj v sérii zátiší.

Robert Spielmann bol nestorom slovenskej amatérskej fotografie, patril k zakladajúcim osobnostiam fotoamatérskeho hnutia v Humennom, stál pri zrode Fotoklubu Reflex a v jeho prvých rokoch (1981 – 1985) bol jeho predsedom. Absolvoval desiatku autorských výstav v Humennom, Košiciach, v Bratislave i poľskom Przemyśli, viac ako 30 kolektívnych výstav, od roku 1976 – 2005 sa pravidelne zúčastňoval postupových súťaží AMFO (1976 – čestné uznanie v celoslovenskej súťaži v Martine, 1981 – 1.cena v krajskej súťaži Cassovia foto v Košiciach a 1.cena v celoslovenskej súťaži AMFO v Martine, 1982-1988 – ocenenia v krajských i celoslovenských súťažiach v Košiciach a Martine, 1994 - celoslovenská súťaž a výstava AMFO v Humennom – čestné uznanie, 1998 – krajská súťaž amatérskej fotografie v Humennom – 2.cena). V roku 1982 sa zúčastnil medzinárodného salónu umeleckej fotografie FOTOFÓRUM Ružomberok.

V roku 1998 pri príležitosti životného jubilea 85 rokov mu bola udelená Národným osvetovým centrom v Bratislave Medaila Daniela Gabriela Licharda za celoživotnú tvorbu. Zomrel v roku 2006.

Od roku 2007 regionálna postupová súťaž a výstava nesie v záhlaví jeho meno. Humenská amatérska fotografia (H/AMO) Roberta Spielmanna s príslušným rokom.

Ľudovít Hlaváč, Mária Mišková

NAŠE KONTAKTNÉ ÚDAJE

  • Fotoklub Reflex
  • Vihorlatské múzeum v Humennom
  • Námestie slobody 1
  • 06601 Humenné

  • web: www.fotoklubreflex.sk