FILIP

HARČARIK

S Filipom Harčarikom sa spájajú začiatky aktívnej fotoamatérskej činnosti v Humennom od roku 1975. Stredoškolský učiteľ matematiky a fyziky, rodák z Fričkoviec v Bardejovskom okrese, sa v Humennom natrvalo usadil v roku 1969. Po absolvovaní 4-ročného diaľkového školenia fotografie (1978–81) v Humennom, sa stal lektorom dvoch cyklov tohto kreatívneho edukačného programu (Humenné 1981-1984, Snina 1985-1987) v realizácii vtedajšieho Okresného osvetového strediska v Humennom s cieľom vytvárania širšej autorskej základne pre neprofesionálnu fotografiu. Medzi jeho účastníkmi boli Tomáš Leňo, Jozef Ondzik, Jozef Lauruský, ktorí svojím vkladom prispievajú i do súčasnej fotografickej scény na Slovensku.

V rokoch 1975–1990 patril Harčarik k najaktívnejším fotoamatérom, účastníkom mnohých slovenských, československých i medzinárodných súťaží a výstav. V roku 1980 bol anketou časopisu Výtvarníctvo – fotografia – film zaradený medzi 10 najúspešnejších autorov na Slovensku, v roku 1981 získal Cenu ministra kultúry ČSSR v celoštátnej prehliadke, v roku 1983 Hlavnú cenu v celoslovenskej súťaži fotografických cyklov a seriálov CASSOVIA FOTO, v roku 1986 1. Cenu v súťaži Zväzu slovenských fotografov. Kolektívne vystavoval okrem slovenských miest: Martin, 1980-1985, Žilina /1980, Košice /1978 - 1989, Ružomberok / 1984-1985, Banská Bystrica / 1982 – 1984,1987, Humenné / 1976 - 1990, Stropkov / 1984, Bratislava/ 1986 - 1987) niekoľkokrát v Českej republike Praha/ 1977, Hodonín / 1980, Veselí n/Moravou / 1979, Brandýs n/Orlici / 1980, Svitavy / 1980, Jihlava / 1981, Řevnice / 1984, Karviná / 1985, 1987), v Poľsku – Krosno / 1984, 1985, Maďarsku (Salogotarján), USA - Puyallup – Washington /1983, 1984, v Austrálii – Sydney, Adelaide /1991). Autorsky sa predstavil v Humennom, Košiciach, Dolnom Kubíne. Publikoval v časopisoch Slovenka, Nové Slovo, Čitateľ, Čtenář, Odborár, Nedeľná Pravda, Učiteľské noviny, Výtvarníctvo – fotografia - film ai.

V roku 2007 Slovenská národná galéria v Bratislave vybrala kolekciu Harčarikových fotografií do rozsiahleho výstavného projektu Aurela Hrabušického a Petry Hanákovej STRATENÝ ČAS? Slovensko 1969–1989 v dokumentárnej fotografii.

Je predsedom fotoklubu Reflex. Stál pri jeho založení v roku 1981.

Výber fotografií predstavuje autora v ťažiskových tematických okruhoch portrétu, krajiny, reportáže a architektúry. Harčarik sa vyjadroval v ucelených cykloch príbehov a tematických kompozíciách. Portréty dokumentárneho charakteru so svojou autentičnosťou prinášajú pravdivý obraz sveta, nepoznamenaný oficiálnou obraznosťou socialistického realizmu. Sú sociálnymi sondami v domácom regionálnom kontexte, zobrazujúce človeka v jeho prirodzenom a každodennom prostredí.

Konceptuálne poňatie týchto snímok je napriek svojej „minulosti“ aktuálne vizuálnou hodnotou aj dnes.

Architektúra – detaily, zaujímavé výseky, podhľady, nadhľady, prieniky – to boli obľúbené autorove „konštrukčné“ hry so svetlom, kontrastmi línií, plôch a objemov, v ktorých hľadal a nachádzal nespočetné množstvo riešení.

Fenomén fotografie, odkrývania často nezbadaného sveta vzťahov a situácií, je veľmi príťažlivý, kreatívny, obohacujúci autora i percipienta. V Harčarikovom prípade to bolo veľké dobrodružstvo, v ktorom uplatnil tvorivý potenciál, remeselné majstrovstvo a skúsenosť. Napriek autorskej odmlke je stále tým istým nadšencom, ktorý odovzdáva a zúročuje svoje poznatky a skúsenosti v prospech fotografických záujemcov či už patriacich do členskej základne fotoklubu alebo ako lektor a porotca v súťažiach a edukačných programoch v regióne.

Mária Mišková

NAŠE KONTAKTNÉ ÚDAJE

  • Fotoklub Reflex
  • Vihorlatské múzeum v Humennom
  • Námestie slobody 1
  • 06601 Humenné

  • web: www.fotoklubreflex.sk